Informácie pre turistov

Mimo sezóny je možné objednať sa vopred telefonicky alebo e-mailom

Vstupné je dobrovoľné


Významné dátumy

1. tretina 14. stor. - začiatok výstavby kostola

1590 - prijatie reformácie podpísaním Muránskych artikulov

1683-1746- Štínik je sídlom evanjelickej superitendencie (Potiský dištrikt)

Inventár:

1454 - gotická krstiteľnica

1636 - neskororenesančný oltár

1639 - renesančný organ

1634/1693 - ranobaroková kazateľnica

 

Viac o gemerských kostoloch:

     Gotický kostol začali na mieste staršej románskej sakrálnej stavby budovať páni zo Štítnika (Csetnekiovci) - vetva rodu Bebekovcov. Bol to pôvodne len veľmi malý kostol v rozsahu dnešnej severnej lode. V priebehu druhej tretiny 14. storočia dali kostol rozšíriť podľa vzoru v Plešivci. Prístavbou vysokej hlavnej lode a južnej bočnej lode vznikla trojloďová bazilika. Hlavný vstup bol na južnej strane cez monumentálny gotický lomený (koncom 15. stor. zamurovaný) portál.

      V roku 1460 začali so stavbou ďalšej neskorogotickej etapy. Počas nej predĺžili presbytérium hlavnej lode a bočnú južnú loď uzavreli polygonálnami uzávermi. Predĺženie severnej bočnej lode už nedokončili. Vtedy zamurovali pôvodný vstup a nahradili ho novým, menším sedlovým portálom vedúcim do kostola cez južnú kaplnku. Zároveň otvorili nový vstup s neskorogotickým portálom aj na severnej strane severnej lode. Neskorogotická veža vznikla na začiatku 16. storočia. Vzhľadom na rôzne prekážky sa výstavba kostola pretiahla až do druhej tretiny 18. storočia, kedy bola zastrešená veža barokovou nadstavbou s lucernami.

     Štítnické fresky pochádzajú najmenej z troch období. Na stenách prvej stavby kostola (dnešná severná loď) sa zachovali maľby z druhej tretiny 14. storočia, miestami prekryté navšími freskami z poslednej tretiny 14. storočia. Novšie, z prvej polovice 15. storočia, sa nachádzajú na víťaznom oblúku a v južnej bočnej lodi zo začiatku 16. storočia.

     Najstašiu vrstvu malieb možno dobre identifikovať vďaka sonde na východnej stene severnej lode, kde sa zachoval fragment z výjavu Apokalipsy znázorňujúcej triumf smrti. Horná časť tejto maľby je prekrytá novšou vrstvou omietky s monumentálnou scénou Kalvárie, ktorá je záverečným výjavom kristologického cyklu. Okrem spomínaného výjavu zobrazil maliar v severnej lodi aj postavu sv. Barbory, patrónky baníkov. Ten istý maliar je autorom výjavu Volto Santo. Zobrazuje na kríž pribitú bradatú postavu odetú do honosného rúcha. Scéna je talianskou interpretáciou legendy o zázračnom kríži so sochou Krista-kráľa, ktorý v toskánskom mestečku Lucca pomohol chudobnému huslistovi z biedy. Na južnej stene južnej lode je vyobrazených sedem sviatostí, podobenstvo o talentoch. V špalete gotického okna sa v medailónoch nachádza na Slovensku ojedinelé vyobrazenie siedmich slobodných umení (septem artes liberales).

     Štítnický kostol prekvapí aj výbavou svojho interéru. Medzi najstaršie súčasti zariadenia interéru kostola patrí okrem cennej liatinovej, gotickej krstiteľnice z roku 1454 i šesťmiestne stallum (lavica členov štítnickej mestskej rady) zo začiatku 16. storočia.  Ostatné zariadenie interiéru kostola pochádza z čias po udomácnení Lutherovej reformácie, ktorú na vtedajšom panstve oficiálne prijal Štefan Štítnický v roku 1590. Sú to hlavne drevené maľované empory, kostolné lavice, organová empora z roku 1776, ranobaroková kazateľnica a vysoký trojstupňový neskororenesančný oltár z roku 1636. Na stenách po celom kostole je zavesených 14 epitafov a mortuárií. V južnej kaplnke je zriadené lapidárium z kamenných náhrobkov. Na vysoko položenom kamennom balkóne hlavnej lode je umiestnený  renesančný organ z roku 1639. 




Teplická 208, 049 32 Štítnik
Všetky práva vyhradené 2018
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!